Trasa neznáma
Prechádzky alebo turistiky sú s mojím ockom vždy nezabudnuteľné. Hlavne ak nemáte presne naplánovanú trasu vašej cesty.
Inak tomu nebolo ani v nedeľu. Autom sme sa vyviezli do nižšej časti dediny Zlatá Idka, ku chate VSŽ a odtiaľ sme šli na prechádzku. trasu sme si plánovali za pochodu. Vyšli sme do hornej časti, odtiaľ cez dedinu na značku smerujúcu na Idčianske sedlo. Na sedlo sme ale nechceli ísť, predsa to mala byť len prechádzka, nie turistika. Radšej sme zvolili bežkársku dráhu o ktorej sme ale nevedeli, kam nás až zavedie. A tak sme šli. Došli sme až na miesto, kde už ani bežkári nechodili. Snehu tam bolo nad členky. Ocko ale zhodnotil, že táto cesta nás dovedie naspäť k autu. Po nejakom tom šľapaní do kopca, kedy sa nezdalo, že by ta cesta smerovala dole k nášmu autu sme sa tak nejako rozhodli, že si to skrátime cez les. Na jednom mieste som našla stopy od jeleňa, ktorý si tiež takto skracoval svoje cesty. vydali sme sa po stopách toho jeleňa v minimálne 30cm hlbokom snehu. Arkan mal už čo robiť. Skratka bola ale úspešná. Došli sme na značku, ktorá už ozaj viedla k autu.
Táto prechádzka nám trvala 2,5 hodiny. Koľko kilometrov sme nachodili, netušim. Bolo ich ale dosť na to, aby sme boli všetci poriadne unavený.
Aj napriek tomu všetkému, mám s ním prechádzky a turistiky veľmi rada.
Fotky z nedele spolu s pár fotkami zo soboty, kedy slnko nádherne svietilo a my sme boli na ozaj takej menšiej prechádzke za Nížnim Klatovom.
